... alebo hmlisté spomienky na Špacír ...
Po štyroch neúspešných pokusoch zvládnuť Špacír (z toho 1 oficiálny, 1 zrušený a 2x čiastočný), sme sa začiatkom tohto roka rozhodli že to ideme skúsiť znovu. Žiaľ príprava nedopadla podla mojich predstáv, keďže som sa k turistike dostal tak raz za mesiac a moja najdlhšia trasa bola cca 25km. Nič to však nemenilo na našom odhodlaní, že to tento rok dáme 
Termín tohoročného Špacíru bol 2.-4.5. čo sme patrične spojili so sviatkom práce a do okolia Vsetína sme pricestovali už v stredu 30.4. Hneď nasledujúci deň sme využili na malú rozcvičku a spravili sme menšie kolečko: Karolínka - Malý Javorník - Portáš - Karolínka. Samozrejme že sa to nezaobišlo bez Maťovej skratky a "blúdenia" aj keď viem že on by to tak nenazval 
Takže to v konečnom dôsledku dalo necelých 30km. Na rozcvičku vcelku slušne Následne piatok sme už však dali taky relaxačný. Začalo sa nám však kaziť počasie čo nás veľmi netešilo a vyzeralo to že meteorológovia sa tento krát asi nemýlia. Na našu smolu.
Pobalili sme si potrebné veci a hybaj na bus 21:41 z Karolínky do Vsetína. K skautskému domu sme dorazili okolo pol jedenástej, zaregistrovali sme sa, obzreli trasu na mape a vychutnali si organizačný brífink na ktorom sa nás organizátori (Orgovia) snažili za každú cenu odhovoriť od našich plánov. Asi vedeli prečo to robia Potešili nás predpoveďou počasia na sobotu cca 8°C a možnými príšerkami, ktoré môžme pred koncom cesty stretnúť.
Tesne pred polnocou sme sa všetci vytrepali na ulicu, kde sa realizovali fotky ešte vysmiatych účastníkov a pár minút po polnoci sme vyrazili na našu trasu. Vsetínom sa mihal dlhý svetielkujúci hadík čeloviek. Po cca 45 minútach motania sa cez Vsetín sme sa konečne dostali do lesa. Najbližšie 3 - 4h sa kráčalo vo väčších skupinkách a nadránom sa to už začalo trhať. Keďže sme šli naľahko, nebrali sme si jedlo len nejaký ten "doping" a plánovali sme sa najesť niekde v Rožnove pod Radhoštěm. Aké bolo naše prekvapenie, že o pol 6tej ráno bola cestou otvorená len benzínka 
Vďaka aj za ňu.
Nasledoval výstup na Radhošť - Radegast - Pustevny v 100% vlhkosti a príjemnom hmlistom počasí s krásnymi výhľadmi na pár metrov. Aké veľké prekvapenie bolo keď na Pustevnách o 8mej ráno nebolo tiež nič otvorené. A to už začínalo byť zlé. Keď už sme to vzdali a rozhodli sa pokračovať ďalej v trase objavili sme otvorenú chatku skrytú za pozostatkami zhorenej chaty Libušín. Z väčšej časti jej osadenstvo tvorili spolušpacírnici. Dali sme raňajky trochu oddýchli a zohriali sa a pobrali sme sa ďalej.
Naša ďalšia trasa:
.... ↑ HMLA ↓↓↓↓ HMLA ↑↑↑ Třeštík (čaj + obed a morálna podpora od LPM) ↑↓ .... hmla ....... Čarták (čaj a morálna podpora JLPM) ....
.... hmla + blato ↑ Tanečnice ↓ .... HMLA + BLATO + psycho ↑ Ptáčnice (cca 20:00) ↓ chata Cáb (čaj a čo ďalej?) .... blázni idú ďalej ...
HMLA2 + asfalt ↓↓↓ "veľké finále" ... ↓↑ HMLA2 + BLATO2 ↓↑ HMLA2 + BLATO3 + ↓↑ svetielko ale iba jedno : ( ↓↓↓↓ BLATOn + kolena
Konečne Vsetín, mierime najkratšou trasou ku skautskému domu. Tesne pred cieľom začína PSYCH2 a Maťo sa zvlieka z kože špacírnika aby sa z neho vykľulo ... (no comment). Tesne pred polnocou prichádzame do cieľa aby sme zazvonili na zvonec zavesený pri dverách. Orgovia neveria vlastným očiam čo som to dotiahol zo zablatených bažinatých hmlistých lesov Beskýd.
Prijímame gratulácie, zažívame triašku, robíme finálne fotky so spoluorganizátorkou Boriš a bez ochutnávky kyselice sa v sprievode JLP poberáme späť do Karolínky.
Tak toľko môj pohľad na 100km/24h.
Ak si chcete overiť či som si to všetko len nevymyslel, môžte si prečítať reportáž od Orgov (tý to videli trochu inač) alebo aj iných spolupútnikov v archíve Špacíru alebo v novinách.
Ešte pár štatistických údajov:
- prejdená trasa: 106.4km
- priebeh trasy: GPS
- čistý čas šľapania: 21:17:11
- nabehané metre ↑↓: 3,887m
Snáď sme niekoho motivovali a o rok sa to pokúsi zopakovať s nami alebo aj bez nás
Gomo
PS: kamaráti, tak začnite trénovať
