Gomo site

Na ceste GREENWAY 502

človek si musí zakričať ...

14.-23.08.2014

Po roku som sa konečne rozhodol s Vami podeliť o našom minuloročnom putovaní na bicigľoch naprieč Moravou a nielen ňou. Začalo to myšlienkou, čo tak zopakovať cyklovýlet ako bola Donauradweg(LINK). Ale pekne po poriadku. Keďže naša obľúbená cieľová stanica je Viedeň, aj tento krát sme to naplánovali tak aby sme v nej skončili.Vybrali sme si Greenway Krakov - Morava - Viedeň. Po zistení že táto trasa ma cca 800km sme naše plány trochu okresali a za miesto našeho štartu sme si vybrali Třinec. Ale pekne po poriadku ...

1.deň: PO/BA - Třinec - chata Kozinec (9km)
Hneď od začiatku sa začali veci komplikovať, keď nám cestou na vlakovu stanicu začalo poprchávať. Prekvapenie prišlo na stanici, keď nám oznámili že je výluka a smerom na Kysak musíme ísť autobusom. Nasledoval boj s časom, keďže sme netušili či sa vmestime do busu aj s dvoma bicigľami. Takže overenie stavu v buse, rýchlo kúpiť lístky, natrepať sa doňho a hybaj smer západ. Skoro sme to nestihli Po pár hodinách cestovania sa k nám v Žiline pripojil Maťo a onedlho sme dorazili do Třince. Spravili sme štartovaciu fotku a vyrazili k nášmu prvému ubytku chate Kozinec. Malo to byt len 5km, ale kto mal tušiť že posledný úsek bude do takého kopca? Asi nás to malo preveriť hneď na začiatku Dali sme si večeru a vybehli trochu obzrieť okolie.

2.deň: ch. Kozinec - Oldřichovice - Baška - Kozlovice - Hukvaldy (50km)
Ako to na našich výletoch býva, príliš skoro sme nevyštartovali, veď to predsa na bikoch dobehneme. Čo čert nechcel, hneď po prvom zjazde z chaty hlási MaťoBB defekt. Začína to dobre Nakoniec to bol falošný poplach. Na najbližšom kopci nachádzame postavičky zo slamy, ktoré Maťo okamžite ide obťažovať. Prechádzame okolo dreveného kostolíka a krásnych drevených úľov, aby sme na obed zakotvili v minipivovare Kohutka. Horko-ťažko sme to vyšľapali (dotlačili) až do Hukvald okolo rodného domu Leoše Janáčka. Počasie nám neprialo, tak sme si našli ubytovanie v penzióne Green (s Trombeho stenou) a išli sme obzrieť hrad. V parku pod hradom sme naďabili na odpočívajúce stádo danielov škvrnitých a sochu líšky Bystroušky s ochytaným chvostom. Zo zrúcaniny hradu sme mali pekný výhľad na krajinu ale opäť nám začalo poprchávať, tak sme zaviezli veci na penzión a hybaj sa najesť do reštaurácie U námorníka. A aby toho nebolo málo, využili sme pootvorené dvierka do zavretej pekárne a nakúpili koláče (jeden na ukážku - tá krabica je na pizzu) ktorými sme sa ešte dotlačili. No a hybaj spať, keďže dnes sme toho veľa nedali.

3.deň: Hukvaldy - Příbor - Kopřivnice - Štramberk - Nový/Starý Jičín - Hranice (55km)
MaťoBB si privstal a skočil na druhé kolo koláčov, keďže večer už nemali všetky. Opätovne sme vcelku skoro (cca 10:30) vyrazili na trasu a už o 700m sme stáli pri studničke Nasledoval dlhší úsek a ďalšia zastávka bola až v Příbore - rodnom meste S. Freuda. Pred jeho rodným domom sme posedeli na jeho rozjímajúcej lavičke a vypočuli si koncert miestnych umelcov (hrala aj J. Kirschner). Nasledoval presun do Kopřivnice kde sme vyhľadali informačné centrum a na môj veľký nesúhlas odignorovali múzeum Tatry. Naše ďalšie "kroky" smerovali do pekného kopcovitého mestečka Štramberk. Na Štrambersku trúbu (ktorá je inač plná strašidiel) sme museli pešo po schodoch, lebo sme nenašli cestu. Ochutnali sme miestnu špecialitu Štramberske uši (niektorí aj viac krát) a pobrali sme sa na Nový Jičín. Na námestí sme využili miestnu fontánu na synchronizované bicyklovanie pomedzi striekajúcu vodu. V Starom Jičíne sme si už len tak zo zvyku vyšľapali kopec na hrad, kde boli v plnom prúde prípravy na koncert Pavla Dobeša, ktorý by som si bol tak rád vypočul (ach ZUM-ZUM-ZUM a nejde mi to na rozum). Žiaľ naším dnešným cieľom bolo mesto Hranice. Cesta strastiplná, vrchovitá, cez kameňolom s neznámym cieľom, skoro nekonečná. Dorazili sme pred 8mou hladní, uzimení a začali sme hľadať ubytovanie. Zo začiatku to nevyzeralo dobre, ale nakoniec sa našla jedná voľná izba v Šport Hotel Sokolovna. Nasledovala parádna večera v podniku Archa, ktorá bola v tomto prípade drahšia ako ubytovanie Ale deň sa ešte nekončil. Na "hoteli" sme zistili že nemáme kľúče od dámskych spŕch, tak musela Janka skončiť v našej. Sokolovňa natoľko inšpirovala MaťaBB (celková atmosféra a spolu ubytovaní "športovci" so zákazom vstupu v montérkach do kaviarne), že začal dokumentovať naše putovanie aj hovoreným slovom.