Na ceste GREENWAY 502

človek si musí zakričať ...

14.-23.08.2014

Po roku som sa konečne rozhodol s Vami podeliť o našom minuloročnom putovaní na bicigľoch naprieč Moravou a nielen ňou. Začalo to myšlienkou, čo tak zopakovať cyklovýlet ako bola Donauradweg(LINK). Ale pekne po poriadku. Keďže naša obľúbená cieľová stanica je Viedeň, aj tento krát sme to naplánovali tak aby sme v nej skončili.Vybrali sme si Greenway Krakov - Morava - Viedeň. Po zistení že táto trasa ma cca 800km sme naše plány trochu okresali a za miesto našeho štartu sme si vybrali Třinec. Ale pekne po poriadku ...

 

1.deň: PO/BA - Třinec - chata Kozinec (9km)
Hneď od začiatku sa začali veci komplikovať, keď nám cestou na vlakovu stanicu začalo poprchávať. Prekvapenie prišlo na stanici, keď nám oznámili že je výluka a smerom na Kysak musíme ísť autobusom. Nasledoval boj s časom, keďže sme netušili či sa vmestime do busu aj s dvoma bicigľami. Takže overenie stavu v buse, rýchlo kúpiť lístky, natrepať sa doňho a hybaj smer západ. Skoro sme to nestihli Po pár hodinách cestovania sa k nám v Žiline pripojil Maťo a onedlho sme dorazili do Třince. Spravili sme štartovaciu fotku a vyrazili k nášmu prvému ubytku chate Kozinec. Malo to byt len 5km, ale kto mal tušiť že posledný úsek bude do takého kopca? Asi nás to malo preveriť hneď na začiatku Dali sme si večeru a vybehli trochu obzrieť okolie.

2.deň: ch. Kozinec - Oldřichovice - Baška - Kozlovice - Hukvaldy (50km)
Ako to na našich výletoch býva, príliš skoro sme nevyštartovali, veď to predsa na bikoch dobehneme. Čo čert nechcel, hneď po prvom zjazde z chaty hlási MaťoBB defekt. Začína to dobre Nakoniec to bol falošný poplach. Na najbližšom kopci nachádzame postavičky zo slamy, ktoré Maťo okamžite ide obťažovať. Prechádzame okolo dreveného kostolíka a krásnych drevených úľov, aby sme na obed zakotvili v minipivovare Kohutka. Horko-ťažko sme to vyšľapali (dotlačili) až do Hukvald okolo rodného domu Leoše Janáčka. Počasie nám neprialo, tak sme si našli ubytovanie v penzióne Green (s Trombeho stenou) a išli sme obzrieť hrad. V parku pod hradom sme naďabili na odpočívajúce stádo danielov škvrnitých a sochu líšky Bystroušky s ochytaným chvostom. Zo zrúcaniny hradu sme mali pekný výhľad na krajinu ale opäť nám začalo poprchávať, tak sme zaviezli veci na penzión a hybaj sa najesť do reštaurácie U námorníka. A aby toho nebolo málo, využili sme pootvorené dvierka do zavretej pekárne a nakúpili koláče (jeden na ukážku - tá krabica je na pizzu) ktorými sme sa ešte dotlačili. No a hybaj spať, keďže dnes sme toho veľa nedali.

3.deň: Hukvaldy - Příbor - Kopřivnice - Štramberk - Nový/Starý Jičín - Hranice (55km)
MaťoBB si privstal a skočil na druhé kolo koláčov, keďže večer už nemali všetky. Opätovne sme vcelku skoro (cca 10:30) vyrazili na trasu a už o 700m sme stáli pri studničke Nasledoval dlhší úsek a ďalšia zastávka bola až v Příbore - rodnom meste S. Freuda. Pred jeho rodným domom sme posedeli na jeho rozjímajúcej lavičke a vypočuli si koncert miestnych umelcov (hrala aj J. Kirschner). Nasledoval presun do Kopřivnice kde sme vyhľadali informačné centrum a na môj veľký nesúhlas odignorovali múzeum Tatry. Naše ďalšie "kroky" smerovali do pekného kopcovitého mestečka Štramberk. Na Štrambersku trúbu (ktorá je inač plná strašidiel) sme museli pešo po schodoch, lebo sme nenašli cestu. Ochutnali sme miestnu špecialitu Štramberske uši (niektorí aj viac krát) a pobrali sme sa na Nový Jičín. Na námestí sme využili miestnu fontánu na synchronizované bicyklovanie pomedzi striekajúcu vodu. V Starom Jičíne sme si už len tak zo zvyku vyšľapali kopec na hrad, kde boli v plnom prúde prípravy na koncert Pavla Dobeša, ktorý by som si bol tak rád vypočul (ach ZUM-ZUM-ZUM a nejde mi to na rozum). Žiaľ naším dnešným cieľom bolo mesto Hranice. Cesta strastiplná, vrchovitá, cez kameňolom s neznámym cieľom, skoro nekonečná. Dorazili sme pred 8mou hladní, uzimení a začali sme hľadať ubytovanie. Zo začiatku to nevyzeralo dobre, ale nakoniec sa našla jedná voľná izba v Šport Hotel Sokolovna. Nasledovala parádna večera v podniku Archa, ktorá bola v tomto prípade drahšia ako ubytovanie Ale deň sa ešte nekončil. Na "hoteli" sme zistili že nemáme kľúče od dámskych spŕch, tak musela Janka skončiť v našej. Sokolovňa natoľko inšpirovala MaťaBB (celková atmosféra a spolu ubytovaní "športovci" so zákazom vstupu v montérkach do kaviarne), že začal dokumentovať naše putovanie aj hovoreným slovom.

4.deň: Hranice - Týn n. Bečvou - Hrad Helfstýn - Přerov - Tovačov - Kroměříž (75km)
Ráno sme začali omšou, zatiaľ čo Maťo išiel kúpiť niečo pod zub. Vďaka okoloidúcej slečne sa mu podarilo nájsť Billu. Jesť sme začali pred Šport hotelom, ale kedže bola dosť zima, tak sme sa presunuli k športovému náčiniu a rozhýbali sme si kosti. Zvyšok raňajok sme už dojedli na izbe. Nasledovalo zistenie ze MaťoBB je bez mobilu, nasledovalo pátranie a hlas Jany Kirschner sa začal ozývať z kabelky potmavšej občianky, ktorá ho našla na stole pred hotelom a mohli sme vyraziť na cestu. Pri odchode ešte Janke ponúkli kľúče od dámskej sprchy, ale to už sme odmietli a vydali sa na cestu. Štartovacia fotka a najbližší cieľ je o 10km hrad Helfštýn. Hrad je samozrejme na kopci, ale vyšľapať tam sa oplatí. Hrad Helfštýn je pekný a plný umeleckých kováčskych kúskov. Zúčastňujeme sa vtipného výkladu o razení mincí a MaťoBB je vybraný za asistenta pri razení mince (mocný a glupy ). Janke sa rozšírila zbierka náušníc a keďže začína poprchať využili sme miestnu reštauráciu na doplnenie energie. Dalšia cesta už bola rovinatá - popri rieke Bečva až do Přerova kde na "gymnáziu" študoval J.A. Komenský. Konečne sme našli ČSOB bankomat, ktorý zažehnal naše finančne suchoty Popri Bečve sme sa dostali až k Morave. Trošku sme museli hľadať, ale nakoniec sme ten sútok našli. Využili sme príležitosť a namočili sme sa do oboch riek naraz. Výsledkom našeho zistenia bolo že Morava je o 1cm chladnejšia. V Tovačove sme našli prvý nezrekonštruovaný zámok, možno o pár rokov ... Po dlhej dlhočiznej rovine sme sa došľapali až do Kroměříža. Tento krát naše ubytovanie nebolo ťažké nájsť, keďže bolo priamo na hlavnom námestí. Neďaleko sa nachádzal pivovar s reštauráciou Čierny orol, kde sme sa fajne najedli (aj keď ja som mal stále pocit hladu). Večer sme sa ešte prešli po meste, následne preprali veci a pri pohľade na pokojné spiace námestie sme sa pobrali spať.

 

5.deň: Kroměříž - Otrokovice - Napajedla - Uherské Hradište - Veselý n. Moravou - Rohatec (81km)
Budíček 7³⁵ - Janka sa veľmi nevyspala, lebo jej bolo hrozne teplo v noci. Janka a ja sme sa vybrali na nákup - skoro čerstvé pečivo so syrom a šunkou. Po vydatných raňajkách sme sa vybrali na obhliadku mesta a biskupských záhrad. Zadok makaka vyzerá  skoro ako naše na 5-ty deň cyklistiky ... ďalším cieľom bolo nájsť informačné centrum. Ešte, že nám páni mestský policajti poradili (okrem toho, že by bolo lepšie do protismeru bicykel tlačiť). V informačnom centre sa naša predstava o ďalšej trase ustálila - radšej rovina ako kopce smer Hodonín. Vedeli ste že v Kroměříži je rodný dom Karla Kryla??? Nasledoval nekonečný boj s vetrom s maličkými prestávkami v Napajedlách (zámok) - tam nám mimochodom odporúčali dievčatá  z IC stánku v Otrokoviciach hospůdku, ktorú sme museli niekde minúť (napriek tomu, že sa MaťoBB sa vypytoval na kultúrne zaujimavosti, bola mu odporučená hospoda ). Obed v Uhorskom Hradišti, objednanie nocľahu a potom už len predlhé šľapanie proti vetru. MatoBB cestou skoro zrámoval psa, ale nakoniec sme šťastlivo došli až do Veselého nad Moravou. V parku sme našli zakliatu žabu, ktorú sa nám nepodarilo odkliať aj keď MaťoBB sa veľmi snažil (ja som radšej neskúšal, čo by som robil s dvoma ... ). Po strastiplnej kamennej ceste sme dorazili až do Rohatca. Náš penzión nás milo prekvapil - majú bazén!!! Šup na večeru a potom nočný kúpeľ.

6.deň: Rohatec - Hodonín - Holíč --- BA (24km)

PRŠÍ ... ZIMA ... PRŠÍ ...

MaťoBB bol nakúpiť suroviny na raňajky a Janka pochválila naše "míchane vajíčka" s cibuľou a slaninkou. Pobalili sme sa, ale keďže neustále pršalo, ešte sme posedeli na terase. Naše plány sa začali rúcať ... Keď na chvíľu prestalo pršať, presunuli sme sa do Hodonína. Premrznutí a zmoknutí s nedobrými vyhliadkami počasia na chmu.cz  a zlými radarovými správami sme sa po vnútornom boji rozhodli vzdať ďalšie plány. Odbočili sme z trasy na Holíč, kde sme ešte stihli pozrieť ošarpaný zámok a zhodnotiť, že Holíč je mestom Toi-Toiek. Nakoniec sme nastúpili na vlak  smer Kúty a BA hl. stanica. Vyhladnutí sme nakúpili Lacinky Palacinky a docestovali sme k MatoviBB na byt. Tam sme akurát pristihli Katku ako mu polieva úrodu. Tak zme ju z vďačnosti a z radosti, že konečne vidíme známu tvár pozvali na večeru. Ale hlavne, Katka mala auto Pleskavica, Vešalica a ochotný čašník - to bola naša večera. MaťoBB nám potom na dobrú noc pustil ešte film - Next three days.

Zajtrajšie plány - neznáme ...

7.deň: BA - Veľký Meder/Čalovo - BA (vlakom)
Na protest počasiu sme sa dnes rozhodli ísť vykúpať. Bez bicyklov, vlakom. Po vynikajúcich raňajkách (tento krát vyšiel nákup na mňa) sme docestovali vláčikom RegioJet z N. Mesta až do Medera. Ujo nás mikrobusom vzal free až ku kúpalisku. Termálna voda fajn (38 °C), ale ako povedal MaťoBB - NUDA. Počľapkali sme sa, okúsili sme aj chladnejšie bazény, ja aj ten najchladnejší (22 °C). Naobedo-olovrantovali sme sa (po dlhom čase konečne langoš, žiaľ dal som si len jeden ), nakúpili na čo sme len naďabili a vybrali sa naspäť domov.
Nakúpený zozna:

 

• jablká
• klobása
• orechy (0,5kg)
• medovina
• broskyne
• paprika + mletá paprika
• druhé klobásy

8.deň: BA/Rača - Petržalka - Wien - Klosterneuburg - Wien - BA/Rača (78km)
Ráno budíček 6³⁰ - prší ... tak sme spali ďalej. MaťoBB nám zatiaľ nachystal vynikajúce prekvapko - raňajky a MERCI - pre Janku k sviatku. Kým sme sa najedli, počasie sa umúdrilo, tak sme sa vybrali na žel. stanicu - Petržalka (iba o 1 hod. neskôr ako bolo v pláne ). Vo Viedni nás už čakalo slniečko, tak sme vyrazili do ulíc. Cyklotrasy vo Viedni chválime, fajne to tam majú spravené. Ako prvé sme začali hľadať Markt - trhy s kadečím, v blízkosti Karlsplatz. Ukecali nás kúpiť si pol kila sušeného ovocia a keďže Janka požmurkala na predavača a prekvapila ho svojou nemčinou, dal nám aj zľavu. Vraj Drahé to bolo aj tak ako šľak. MaťoBB si kúpil figy, ktoré boli fajne sladké. Potom sme sa vybrali hľadať Rathaus, kde sa nám v IC podarilo zohnať cyklomapu Viedne (ak ho raz budete hľadať, nachádza sa zo zadnej strany). Potom sme sa vybrali k Dunaju okolo nemocnice AHK a cez Nußdorf a Hundertwasserovu až do Klosterneuburg. Obzreli sme miestny kláštor a ochutnali Apfelsaft, šampanské aj víno Na naše veľké prekvapenie, tak odpadky moc nesortovali. Od Klosterneuburg sme sa po dlhom čase opäť vybrali do kopca a šľapali sme , šľapali , až sme došli ku kostolíku s úchvatným výhľadom na Viedeň. Teda opravím - úchvatným pohľadom na Viedeň na jednej strane a "úchvatným" na strane druhej kde sa k nám blížil leják. Tak sme sa my radšej pobrali k ešte jednému výhľadu, ale keďže sa na počasí nič nemenilo, ďalšie naše bicyklové kroky viedli radšej rýchlo do mesta. Aaa ... dlho to tu nebolo - defekt č.ľ, ako inak, znovu falošný. Počasie nás nedobehlo, ale rovnako sme ani my nedobicyklovali včas na stanicu. Tých cyklotás je vo Viedni naozaj hodne. Ešte že mal MaťoBB GPS. Malo to aj svoju výhodu, šli sme si nakúpiť niečo na večeru do BILLY a najedli sme sa na stanici. Ďalší vlak sme už stihli. Domov sme prišli naozaj neskoro, takže z filmu tento krát už nebolo nič. Smútok za filmom odčinila Slivovica Keďže sme sa dnes odfotili pri tabuľke WIEN, týmto sa naše putovanie oficiálne skončilo. Ale keďže sme nejakí športovci, zajtra ideme ďalej ...

9.deň: BA/Rača - Petržalka - Pandorf Ort - Neusiedl am See - Šoproň - Mörbisch am See ^trajekt Illmitz - Neusiedl am See - Pandorf Ort - BA/Rača (147km)
Náš deň začal krásne. Defektom Tento ráz už možno aj ozajstným, takže MaťoBB tú zakliatu dušupredsa len vymenil za novú. Zopakovali sme si známu trasu do Petržalky (cca 10km), vlak sme stihli, začiatok fajn. Vo vlaku sme mali spolucestovateľa - cyklistu s tým istým cieľom - Neusiedl See. Pýtal sa na cestu, tak sme mu poradili, ako sme len vedeli (radil mu MaťoBB, netušíme ale prečo sa ujo vybral presne opačným smerom ) V mestečku Neusiedler zase v IC poradili nám. Vybrali sme sa smerom na západ. Cestou sme obdivovali miestne zaujímavosti, medzi inými aj pomník cyklistom, vychutnali super čokoládu, pozreli si rímske kúpele a nezabudli aj niečo zbodnúť. A keďže sme sa nachádzali už v týchto končinách, prečo trochu nepomeniť plány a nezablúdiť aj do maďarského Ödenburg-u Samozrejme hneď nás prepadol hlad a začali sme hľadať stánok s langošmi. Ten sa nám podarilo nájsť až pri spiatočnej ceste k jazeru a boli to asi najhoršie langoše aké sme v živote jedli Po tejto skúsenosti sme sa presunuli k trajektu a previezli sa na druhý breh jazera. Na trajekte nás MaťoBB informoval, že našich plánovaných 80km máme už za sebou a ešte nás čaká cesta späť. Tak sme dupli do pedálov a snažili sme sa zastavovať čo najmenej (čo v našom ponímaní znamená pri každej druhej vrbe). Plánovaný vlak sme nestihli, tak sme ešte trochu poobdivovali mólo na Neusiedl See a konečne aj otestovali vodu a spravili zopár profiloviek. V predstihu sme zamierili na vlakovú stanicu, kde sme zistili, že náš vlak bude mať meškanie a tým pádom nestihneme prípoj v Pandorfe. Takže hybaj opäť do sedla a tento krát už v naozaj svižnom tempe sme cez polia "utekali" na náš vlak. S vyplazenými jazykmi sme  to našťastie stihli. Z Petržalskej stanice nás domov čakalo už len "smiešnych" 10km, ktoré sme ešte prerušili na zastávkou na pivko a kofolku. Janka s Maťom ešte doma spláchli dnešných 147km a mohlo sa ísť spať

10.deň: BA/Rača - Petržalka - ŽSR Bratislava hl. stanica - Prešov
Nadišiel záverečný deň našej výpravy, nezostávalo nám nič iné len sa pobaliť a zamieriť na vlakovú stanicu. Samozrejme cestou sme si ešte odskočili do sadu Janka Kráľa, kde sa konali šermiarske slávnosti. Po stretnutí s Lenkou sme zamierili na T-pláž, kde sme vďaka fešnej obsluhe niečo zbodli a hybaj ho do krčmičky pri Aréne. Tam nás zastihla krásna prietrž mračien, ale skoro v suchu sme to prečkali. Naše ďalšie kroky už ale museli smerovať na ŽSR Bratislava hl. stanica odkiaľ sme sa pobrali domov.

Záver: Prešli sme N kilometrov, zažili veselé príhody, videli veľa krásnych miest a aj keď sa nám nepodarilo zdolať našu plánovanú trasu a Laa an der Thaya, pre nás stále zostáva nedosiahnuteľná, veríme že RAZ sa na túto GREENWAY vrátime a zdoláme každý jej kilometer.

Držte nám palce na našich ďalších cyklovýletoch.

Janka & MaťoBB & Gomo

PS: A toto bola naša cyklo-hymna