... alebo ako sa dá efektívne využiť jeden deň v Košiciach.
Kedže som sa nachádzal na východe a môj ujo sa chystal na nejakú konferu do Košic, využil som možnosť odviesť sa do druhého najväčšieho mesta Slovenska, aby som to tam trochu omrkol.
Netušil som že tento deň využijem tak efektívne 
.
Po tom čo ma ujo vyhodil pri TUKE som zamieril do centra. Cestou ma napadlo že by nebolo od veci ozvať sa Kuľovi, či už je v robote alebo ešte len na ceste. Prekvapil ma svojou pracovitosťou v piatok rano 
.
Nerobilo mu však problém vybehnúť a stretli sme sa neďaleko Dómu sv. Alžbety. Chvíľu sme pokecali a hneď mi naplánoval návštevu ich domácnosti s poznámkou "Maťa sa poteši". Vysvetlil mi trasu a následne sme sa rozlúčili.
Ja som sa vybral trochu obísť námestie až som skončil znovu pred dómom a zamieril som dnu. Po krátkej modlitbe a po obdivovaní vnútra kostola ma napadlo, že v Košiciach predsa ešte poznám Janka Kulana (exKoordinátor z UPC). Tak mi skrsla myšlienka, získať nejako naňho číslo, ale kto by ho tak mohol mať??? Rozmýšľajúc nad touto vecou som šiel hlavnou loďou kostola smerom k oltáru, keď tu som sa obzrel doprava a koho nevidím modliť sa v prvej lávke? Áno sedel tam diakon Janko.To mi úžasne nahralo do karát a hneď som sa začal vypytovať. Takže som absolvoval prehliadku kostola a aj so sprievodcom a zablúdili sme aj do krypty Františka Rákócziho II.
Po prehliadke kostola, sme zamierili na Jankove terajšie pracovisko a to Arcibiskupský úrad 
. No a kedže pán arcibiskup ani biskupi neboli doma, tak som si aspoň pozrel ich obrazy arcibiskupa(Alojz Tkáč) a aj jeho predchodcov.
Po rozlúčke s Jankom som zamieril do športovej predajne, kde som trochu pošteklil svoju peňaženku , ale myslím že to stálo za to. No ale kto by to bol povedal a už bol pomaly čas obeda, tak som sa ozval priamo Palimu a zamieril som k nemu do prace. Odtiaľ sme šli k ním domov, kde nás už čakala Mimka, Natálka a samozrejme ich mamička Maťa. Keďže Mimka spinkala, tak sme sa šli naobedovať. A čo dobrého nám Maťa navarila? No ako ináč v piatok, samozrejme pôstny obedík polievočku a dukátove buchtičky. Natálka sa ukázala ako veľký hladoš a dala si toľko čo my. Po obede sme ešte trochu pokecali a pobral som sa opäť k TUKE.
Nasledovala cesta domov, počas ktorej som si uvedomil ako "veľa" som toho stihol. Stretol som ľudí na ktorých mám príjemné spomienky a s ktorými som minimálne v kontakte. Žeby to bola náhoda? Kdeže bolo to s Božou pomocou.
Pane Bože ďakujem ...
Menu
