Už pár týždňov sme s Jankou na nedeľné poobedie plánovali sánkovačku. Keď sa nepokazilo počasie, tak pre zmenu zmizol sneh . Blížil sa víkend ktorý vyšiel na krásny dátum 31.1. kedy sa odovzdávajú vysvedčenia(a mi sme nemohli byť výnimky ) a mne sa v hlave zrodil nápad využiť túto príležitosť a vytvoriť turistické vysvedčenia.
V piatok som rýchlo rozposlal mail o plánovanej sánkovačke a čakal na odozvu. Aby sme spojili príjemne s užitočným, naplánoval som aj krátku turistickú prechádzku z Dubovej cez Kuklu až na Zochovú chatu, kde sme chceli využiť zasnežený kopec.
V Dubovej na naše veľké prekvapenie vystúpili aj dve turisticky oblečené baby. O chvíľu sme sa už dali do reči (pri Aladárovi sa ani inač nedalo) a zistili že máme spoločnú trasu a čiastočne aj cieľ. Pri prvej prestávke sme sa zoznámili s Asiou (neviem ako sa to skloňuje) z Čenstochovej a Jankou zo Sabinova. V živej debate sme sa dostali na Kuklu, kde sa nachádza druhá výhľadková veža v tejto lokalite. Doplnili sme zásoby energie, poobdivovať krajinu a rýchlo sa pobrať z tohto uzimeného miesta. Na tomto prvom cieli našej cesty som chcel odovzdať spomínané vysvedčenia, ale pre zimu som na to aj zabudol . Nasledovalo cca hodinová cesta na Zochovu, kde sme zamierili priamo do vyhriatej chaty na teplú polievočku. Po najedení a rozmrazení sa vyskytla menšia dilema. Rozhodovali sme sa či sa zostaneme sánkovať ako bolo pôvodne v pláne, alebo ideme na bus, ktorý mal odísť za pár minút. Aša s Jankou sa chceli pobrať ďalej svojou cestou, tak sme sa pustili do ukecávania aby zostali s nami.
Rozhodli sme sa správne a zamierili sme na kopec. Po tomto rozhodnutí nasledovali 2 hodiny intenzívneho "čuškania" najprv jednotlivcov, potom dvojíc a nakoniec vo štvorici. Vodič "štvorzáprahu" to mal vždy ťažké, keďže po pár metroch prestal vidieť a spoliehal sa na zdravý úsudok ľudí postávajúcich na svahu, že sa mu uhnu. Posádky sa obmieňali a ďalši členovia našej výpravy sa na nich uchechtávali a fotili ako o dušu.
Nadišiel čas odchodu a my sme sa pobrali na zastávku. Tu som si spomenul, že mám pre zúčastnených aj nejaké to prekvapenie. Z batoha som vytiahol vysvedčenia, doplnil mená a každému som odovzdal jednu verziu na pamiatku na tento super výlet.

Keďže môj foťak opäť blbol, tak som spravil len pár fotiek. Zato Aliho nová G10-ka sa pochlapila a tu je výsledok.