Tak a už je to tak!!!
Ďalší slobodní a pekní už niesu slobodní 
.
Je tomu už pár týždňov čo sme boli s Jankou pozvaní na svadbu do Nemšovej.
Človek sa ani nenazdal a tých pár týždňov ubehlo ako voda 
. Ešte že sa Janka postarala o svadobné dary a tejto povinnosti som sa úspešne vyhol.
V "inkriminovanú" sobotu(25.6.200
sme sa vlakom vybrali z Bratislavy do Nemšovej, kde sme dorazili niečo tesne pred 12-tou, čo sme využili na kúpu ružičky pre nevestu.Jej zdobenie, bolo pre mňa zábavné ale aj smutné. Vybrali sme peknú ružu, čo nebol až taký problém. Sranda začala pri jej výzdobe, kedy kvetinárka otrhala všetky zelené lístky až na jeden a začala si chystať ďalšie veci na výzdobu. Následne zobrala ružu a odtrhla aj ten posledný zelený lístoček . No a podľa mňa to už nebola ruža, ale len stopka s červenou hlavičkou.
Po inštruktážnom telefonáte a opýtaní sa okoloidúcej mamičky sme sa dostali k penziónu v ktorom sme sa zložili a začali sa chystať na svadbu. Stretli sme sa s novomanželmi Jankou a Tonkom (stihli to o týždeň skôr) a zamierili sme k neveste. Tam sa už Hela, Kika a ďalšie družičky snažili ozdobiť svadobného tátoša. Zvítali sme sa so svadobnými hosťami a už nas volali na gulášik do kuchyne. Na raňajky som už aj zabudol, tak som sa mu aj potešil a ako som videl na ostatných, tak zdieľali môj názor. Po tomto pohostení sme už čakali na ženícha a ten sa aj čoskoro objavil. Po odpytani sme sa pobrali do miestneho kostolíka kam som sa vratil asi po žtich rokoch a zaspomínal som na primičnú omšu Romana Pechačka SVD. Miestni speváci skrášlili svadobný obrad o pesničky od rôznych slovenských gospelových interpretov, čo dodalo obradu niečo navyše.
Po obrate a fotení pred kostolom sme už zamierili do družstevného domu PD Vlára, kde sa konala svadobná hostina. A hostina to bolo ako sa patrí do skorých ranných hodín.
Únava z tej rannej hodiny sa nejako nečakane na mňa opäť vrátila a mne dochádza kreativita, čo by som o vešeľu ešte povedal.
Ráno (cca 9:30) sme sa prebudili na hudbu z neďalekého ihriska, kde sa už hráči rozcvičovali na svoj blížiaci sa zápas. Nás to vyhnalo z postele a pobrali sme sa na vlakovú stanicu na miestnu lokálku ktorá nás odviezla do Trenčianskej Teplej, kde o pár minút dorazil rýchlik do Bratislavy. Po zistení že aj v nedeľu o 10-tej ráno môžu byť vlaky dosť plné sme skončili v jedálenskom vozni na raňajkách .
Touto cestou sa chcem ešte raz poďakovať Zuzke a Marekovi za pozvanie a prajem im veľa úspešných rokov na spoločnej ceste životom. Nech vám to klape a verím že do roka a do dňa sa stretneme na krstinách 
.
Menu
