Vyvieračka v akcii.

Po vydarenej akcii z pred týždňa, som nahodil tému turistiky v práci hneď s konkrétnou ponukou. Na moje veľké prekvapenie sa jej Peťko hneď chytil a dal vedieť aj Vierke. Lenka pre štúdijné povinnosti nám dala košom. Aj keď sme sa ju snažili zlanáriť na super fotky, ktoré by mohla spraviť, dala prednosť škole a povinnostiam

. Ja som sa ešte snažil ukecať Joannu, ale tá tiež uprednostnila študijné povinnosti pred nami

Keď som na Bajkalskej nastúpil do busu, za zadu už na mňa mávala Vierka s Peťom. Rekordy v účasti sme opäť nelámali ale to vôbec nevadilo. V Limbachu sme vystúpili na poslednú chvíľu a po pár metroch sme zabočili do bočnej uličky ktorá nás viedla k značkovanému chodníku. Po ceste sme napredovali stále ďalej a cestu nám spríjemňoval oproti tečúci rozvodnený potôčik, ktorý v lete nieje problem prekročiť. Takto sme sa dostali k prvému cieľu našej cesty, ktorým bola Limbašská vyvieračka. Ako už potok naznačoval, vody bolo všade dostatok a my sme zažili vyvieračku v plnej krase.

Pokračovali sme zasneženou krajinou a cestou do kopca nám sneh dal trochu aj zabrať. No naše sedavé zamestnanie na kondičke nepridava a turistika to vie pekne ukázať. Bližiac sa ku Košariskám, sa sneh stratil, ale bolo to spôsobene výrubom a cestou rozrytou od ťažobných strojov. V cementárke na Košariskách nás už čakalo ako vždy príjemné prostredie a niečo teplé do žalúdka. Po dojedení sme vytiahli mapu a začali riešiť kde nakoniec skončíme, kedže na výber toho bolo hodne(Júr, Borinka, Záhorska, Stúpava). Rozhodli sme sa pre Stúpavu. Po krátkom oddychu sme opäť vyrazili a znova nás čakal sneh a mierne stúpanie. Paradoxom v tomto počasi bol cyklista, ktorému to ani moc nešlo a už mal toho plné zuby a chcel sa čím skor dostať na cestu. Nečudovali sme sa mu, aj nás už začínali bolieť nohy a boli sme radi keď sme sa dostali do lepšieho terénu, kde sa nám predsa len ľahšie kráčalo.

Voľným krokom sme došli do Stupavy a v parku sme objavili "more" snežienok. Bus nám utiekol, tak sme to zamierili opäť do krčmy , ale nie do hoci akej ale k D'Artananovi. Zohriali sme sa teplou polievočkou a hybaj na bus. Cestou do Blavy sme ešte riešili večerný program ktorým by sme uzavreli tento pekný deň.

Nakoniec sme to ukončili varením pudingu v UPC a šporotvým zápolením v stolnom futbale(calcetto).

Tak kamaráti, vidíme sa znovu nanejakom spoločnom výlete.
Gomo

PS: Joanna nakoniec ľutovala, že nešla, Lenka sa radšej nevyjadrila