Po úspešnom zvládnutí trafa, sme hneď ráno s batohmi utekali na železničnú stanicu, aby sme stihli vlak do Fiľakova, vlastne ešte trochu ďalej. V turisticko-svadobnej zostave v zložení Janka, MaťoBB a ja nás nemilo prekvapila plná stanica a ešte k tomu aj plný vlak. No nezostávalo nám nič len zostať stáť v chodbičke.
Cesta bola zdĺhavá ako to do týchto končín býva, keďže vlak stoji v každej diere. No aspoň sme mali možnosť obdivovať okolitú krajinu. Po pár prestupoch vo Zvolene a Fiľakove sme konečne vystúpili o štvrť na štyri v Hajnačke. Po štartovacej fotke sme nahodili batohy na chrbát a poďho šliapať do kopcov. Samozrejme, že pri našom šťastí sme minuli hneď prvú odbočku a pokračovali sme do dediny. Pri dopĺňaní tekutín v miestnom pohostinstve, kde sme sa ako tak dohovorili sme zistili že naša zelená značka sa nám cestou niekde stratila. Takže nám nezostávalo nič iné len sa vrátiť. O chvíľu sme už boli na správnom chodníku a vzdiaľujúc sa od dediny sme obdivovali jašterice, ktoré pred nami utekali z vyhriatych kameňov. Cesta na Pohanský hrad, bola tiež miestami dosť zábavná, keďže chodník sa uberal príjemnými krovinami, v ktorých hľadať značku bola opäť veľká zábava. Ale zvládli sme to. Po chvíli sme sa dostali na lúky odkiaľ bol pekný výhľad na okolitú krajinu. Čas sa nám pomaly krátil, tak sme sa dlho nezdržali a rýchlym tempom pokračovali k našemu dnešnému cieľu. Ako sa stmievalo, naše tempo bolo čoraz rýchlejšie a častejšie sme sa začali obzerať po mieste, kde by sme sa na noc zložili. V tomto tempe sme si nevšimli jednu značku, ale čoskoro sme zistili, že ideme zlým smerom a rýchlo sme sa vrátili. Našťastie to už nebolo priliž ďaleko od Šomošky. Dorazili sme na Mačaciu a táto lokalita sa nám zdala najvhodnejšia na prenocovanie. V tme už aj tak nemalo zmysel isť ďalej. Rozložili sme stan a keďže poriadne fúkalo, nemali sme odvahu rozkladať oheň. Preto sme dali suchú večeru, trochu pokecali a dohodli plán na sobotu a išlo sa spať. Ja som si ľahol pred stan, ale vydržal som tam len pár hodín, lebo začalo poprchávať a ja som zaliezol tiež do stanu.
Ráno sme sa opäť prebudili do mierneho kropenia a tak sa každý otočil na druhý bok a spalo sa ďalej. Takto sme si pospali o hodinku dlhšie a už vtedy nám bolo jasné, že to bude veľmi tesne. Rýchlo sme zbalili stan a vynechajúc raňajky sme sa vybrali na hrad Šomoška. Cesta však neviedla cez hrad, ale museli sme si trochu zájsť. Keď sme už tu tak hrad predsa nevynecháme. Nasledoval rýchly výstup na hrad, obehnutie zrekonštruovaných aj tých menej zachovalých časti a poď ho naspäť dole. Po cca 15 minútach sme dorazili na vstupné parkovisko k hradu, kde nás stihli spätne zinkasovať. Od "výbercov dane"sme sa dozvedeli že na stanicu máme ešte dobre 3-4 km čo nás vôbec nepotešilo. Nasledovala naháňačka s časom ukončená behom na vlakovú stanicu. Našťastie sme to stihli. Usadili sme sa a začali vnímať okolie. Nasledovala cesta do Lučenca opäť s prestupom vo Fiľakove, kde sme dali prezliekaciu pauzu.
V Lučenci sme zamierili ku kostolu, kde sa mala konať svadba. O chvíľu sa začali zliezať aj ďalší svadobny hostia a medzi poslednými dobehol Kuľa aj s kvietkami pre nevestu. Sobáš prebehol v dosť veselom duchu, keď sa nevesta asi 2x rozosmiala a dlhej pauze ticha pri sľube. Nasledovalo odovzdávanie kvetov neveste a ženíchovi zaželanie veľa trpezlivosti do ďalšieho života. Potom ešte pár fotiek pred kostolom a hybaj sa niekam najesť. Zistili sme že to je v Lučenci trochu problém, hlavne v sobotu tesne po obede.Nakoniec sme našli podnik, kde nám sľúbili niečo pod zub. Nik však netušil, že to bude trvať skoro 2 hodiny. Nikam sme sa neponáhľali a mali sme možnosť trochu pokecať a pospomínať. Odtiaľ naše kroky smerovali na svadobnú hostinu, kde sa nám ušlo niečo teplé do žalúdka a aj nejaky ten koláč a už sme utekali s batohmi na stanicu. Janka zamierila na bus do Bratislavy a my znovu do kopcov. Na stanici v Hodejove nás okrem rómskej osady potešilo počasie miernym kropením. Nahodili sme turistické oblečenie a vyrazili cez osadu do kopcov smerom na Hajnačku. Poprchávať neprestávalo a asi po hodinke cesty sme došli na lúku označenú Dobogov, kde sme si našli trochu rovnejší flek a rozložili sme stan. Prepchatý koláčmi sme nemali ani chuť na večeru. Dorazili sme sa ešte zlatými oplátkami a poďho spať. Noc bola tento krát o hodne studenejšia, ale prežili sme to.
Nasledujúce ráno, sme narýchlo pobalili veci, dali raňajky a vybrali sa dokončiť okružnú jazdu týmto krajom. Netušili sme čo nás čaka
. Cesty hore a dole síce s malými prevýšeniami, ale idúce priamo hore OR dole nám dávali zabrať. Sem tam sa vyskytol problém zo značením ale na to sme si už zvykli v piatok. Výhľad zo Steblovej skaly na okolitú krajinu však stal zato. Následne sme našu trasu patrične upravili a vyhli sa ďalším stúpaniam a zamierili sme priamo do Hajnačky. Tam sme našťastie ešte stihli bus a zviezli sme sa do Fiľakova, kde už nasledovala preprava vlakom do Zvolena. V staničnom bufete sme dali niečo teplé do žalúdka (musím ich pochváliť, bolo to veľmi dobré) a pokračovali do Blavy.
Ráno sme sa opäť prebudili do mierneho kropenia a tak sa každý otočil na druhý bok a spalo sa ďalej. Takto sme si pospali o hodinku dlhšie a už vtedy nám bolo jasné, že to bude veľmi tesne. Rýchlo sme zbalili stan a vynechajúc raňajky sme sa vybrali na hrad Šomoška. Cesta však neviedla cez hrad, ale museli sme si trochu zájsť. Keď sme už tu tak hrad predsa nevynecháme. Nasledoval rýchly výstup na hrad, obehnutie zrekonštruovaných aj tých menej zachovalých časti a poď ho naspäť dole. Po cca 15 minútach sme dorazili na vstupné parkovisko k hradu, kde nás stihli spätne zinkasovať. Od "výbercov dane"sme sa dozvedeli že na stanicu máme ešte dobre 3-4 km čo nás vôbec nepotešilo. Nasledovala naháňačka s časom ukončená behom na vlakovú stanicu. Našťastie sme to stihli. Usadili sme sa a začali vnímať okolie. Nasledovala cesta do Lučenca opäť s prestupom vo Fiľakove, kde sme dali prezliekaciu pauzu.
V Lučenci sme zamierili ku kostolu, kde sa mala konať svadba. O chvíľu sa začali zliezať aj ďalší svadobny hostia a medzi poslednými dobehol Kuľa aj s kvietkami pre nevestu. Sobáš prebehol v dosť veselom duchu, keď sa nevesta asi 2x rozosmiala a dlhej pauze ticha pri sľube. Nasledovalo odovzdávanie kvetov neveste a ženíchovi zaželanie veľa trpezlivosti do ďalšieho života. Potom ešte pár fotiek pred kostolom a hybaj sa niekam najesť. Zistili sme že to je v Lučenci trochu problém, hlavne v sobotu tesne po obede.Nakoniec sme našli podnik, kde nám sľúbili niečo pod zub. Nik však netušil, že to bude trvať skoro 2 hodiny. Nikam sme sa neponáhľali a mali sme možnosť trochu pokecať a pospomínať. Odtiaľ naše kroky smerovali na svadobnú hostinu, kde sa nám ušlo niečo teplé do žalúdka a aj nejaky ten koláč a už sme utekali s batohmi na stanicu. Janka zamierila na bus do Bratislavy a my znovu do kopcov. Na stanici v Hodejove nás okrem rómskej osady potešilo počasie miernym kropením. Nahodili sme turistické oblečenie a vyrazili cez osadu do kopcov smerom na Hajnačku. Poprchávať neprestávalo a asi po hodinke cesty sme došli na lúku označenú Dobogov, kde sme si našli trochu rovnejší flek a rozložili sme stan. Prepchatý koláčmi sme nemali ani chuť na večeru. Dorazili sme sa ešte zlatými oplátkami a poďho spať. Noc bola tento krát o hodne studenejšia, ale prežili sme to.
Nasledujúce ráno, sme narýchlo pobalili veci, dali raňajky a vybrali sa dokončiť okružnú jazdu týmto krajom. Netušili sme čo nás čaka
. Cesty hore a dole síce s malými prevýšeniami, ale idúce priamo hore OR dole nám dávali zabrať. Sem tam sa vyskytol problém zo značením ale na to sme si už zvykli v piatok. Výhľad zo Steblovej skaly na okolitú krajinu však stal zato. Následne sme našu trasu patrične upravili a vyhli sa ďalším stúpaniam a zamierili sme priamo do Hajnačky. Tam sme našťastie ešte stihli bus a zviezli sme sa do Fiľakova, kde už nasledovala preprava vlakom do Zvolena. V staničnom bufete sme dali niečo teplé do žalúdka (musím ich pochváliť, bolo to veľmi dobré) a pokračovali do Blavy. No a ako to zhrnúť??? Vydarená stanovačka, na ktorej sme sa "viacej" nacestovali vlakom ako sme prešli peši. Ale stalo to zato, veď kamarát sa Vám nežení každú chvíľu a v Rasťovom pripade to bolo asi prvý a posledný krát . Každému, kto sa chystá do týchto končín odporúčam navštíviť hrad Šomoška ale aj kamenné more a kameňopád ktoré sa nachádzaju pod hradom.Samozrejme že aj okolitú krajinu, ktorá má svoje čaro. Pevne verím, že sa do týchto končín ešte v blízkej dobe vrátim a v lese strávim viac času ako počas tohto víkendu.
. Každému, kto sa chystá do týchto končín odporúčam navštíviť hrad Šomoška ale aj kamenné more a kameňopád ktoré sa nachádzaju pod hradom.Samozrejme že aj okolitú krajinu, ktorá má svoje čaro. Pevne verím, že sa do týchto končín ešte v blízkej dobe vrátim a v lese strávim viac času ako počas tohto víkendu. 
Menu
