Začiatkom týždňa som dostal od Lenky linku, že STaRZ organizuje cyklotúru cez Slovensko - Rakúsko - Maďarsko. Rozposlal som to ďalej a začali sme o tom vážne uvažovať. Slovo dalo slovo a dohodli sme sa že to skúsime.
Ráno sme sa na námestí začali pomaly zliezať v tejto zostave: Kika&Lenka, Aladar, MaťoBB, P3k a moja maličkosť. Po zaregistrovaní a vypočutí, čo? kde? a ako? sme sa presunuli na cestu a keď sa pohol dav, pohli sme sa aj my 
. Hneď od začiatku sa to riadne natiahlo však každý si išiel svojim tempom. Bol to príjemný pocit ísť po cestách kam sa cyklista bežne nedostane a ešte mu auta musia dať prednosť. Previezť sa po Novom moste popod UFO, je vcelku zaujímave. Ako sme sa tiahli Petržalkou, nejako sme sa roztratili a prvý krát sme sa dali čiastočne do kopy(Ali, Maťo, ja) pri prvom zastavení v rakúskej dedinke, kde bol nejaký príhovor. My sme stali však v dostatočnej vzdialenosti na to aby sme niečo počuli 
. Nasledoval ďalší úsek, tento krát už svorne v trojici sme sa snažili dobehnúť Lenku, Kiku a Peťa. Pri druhej zastávke niekde v poli sme už boli blízko predného peletónu ale nikde sme ich nevideli. Tretia zastávka bola v maďarskom Hegyeshalom-e, kde nás čakalo občerstvenie a obedňajšie prestávka. Pár minút po nás prišla Lenka s Kikou so správou, že Peťo dostal defekt už v Petržalke. Takže sme ich obehli už niekde tam a zbytočne sme ich hľadali celý čas vpredu. Vyvalili sme sa na trávu a dali (ne)zaslúžený odpočinok. Niektorí cyklisti si aj trochu zaplávali, my sme poobzerali okolie jazierka no a baby sa vyšantili na všetkom čo sa hýbalo. V tomto dave ľudí sme stretli aj nášho tajomníka. Tesne pred odchodom sa dovalil aj Peťo, ktorý k nám došiel z opačnej strany. Tak sme mu dali čas na vydýchanie a už sme pokračovali ďalej. Po obede sa už išlo horšie, hlavne keď s približujúcou sa Bratislavou silnel proti vietor. Nedalo sa však nič robiť, len tlačiť do pedál. Šťastlivo sme sa premotali Petržalkou a dorazili sme do cieľa, ktorý bol pri Draždiaku. Odložili sme si veci a poď ho do radu na guláš, aloe-vera, pivko or kofolu. Na naše veľké potešenie, časť našej výpravy tvorili bylinožravci, takže nám čo jeme všetko, ale hlavne mäso, sa ušlo po dvoch porciách.
Lenka s Peťom otestovali vody Draždiaka a my ostatný sme sa slnili ďalej pri počúvaní tónov country kapelky. V tombole, aj keď tie čísla lietali tesne okolo našich, sme opäť nevyhrali nič, ale to nám nepokazilo náladu zo super dňa. Pán tajomník nás pozval na jednu rundu(ĎAKUJEME!), tak sme spolu posedeli a rozobrali trasu, organizáciu a veci z bežného života. Postupne sa začali ľudia vytrácať a my ako väčšinou sme sa pobrali medzi poslednými. Nie však ďaleko, len o pár metrov ďalej, kde predávali zmrzku, na ktorú nás pozval Ali. Ďakujeme ! Po tomto závere sme sa už nadobro rozlúčili a pobrali sa svojou cestou s prísľubom, že ak sa podarí, tak orok sa na tejto cyklotúre vidíme znova. Možno vo väčšom počte, to však ukáže až čas.
Na záver ešte pár odkazov s fotkami:
Galéria Gomo
Galéria STaRZ
blog zo sme
Seat Leon
Menu
