... alebo ako sme u Mira víkend prežili.
Z pl8novanej hrebeňovky a stanovačky sme po zhliadnutí predpovede počasia upustili a narýchlo sme dohodli návštevu u Mira. Plán bol taký, že ak sa vyčasí, tak niekam vyrazíme. Piatok večer sme uzavreli večerou v miestnej reštaurácii v Cabaj-Čápore a ja som bol veľmi spokojný, aj keď som mal len grilovanú zeleninu. Bola vynikajúca, alebo to bolo tým hladom
.
V sobotu doobeda sme pri filme Atramentové srdce čakali na posledného člena, ktorým bol Jano. Počasie sa nelepšilo, tak naše kroky viedli do Nitry, aby sme sa opäť najedli a odtiaľ sme si šli zahrať bowling. Po dvoch hodinách vrhania guľou sme to zabalili a pobrali sme sa k Mirovi na byt a pustili sa do varenia večere.
Nedeľa na tom s programom bola už lepšie. Na omšu sme zašli opäť do Nitri do baziliky – katedrály svätého Emeráma na Nitrianskom hrade. Po sv. omši sme navštívili diecézne múzeum a keďže sa konečne počasie umúdrilo hybaj na byt po veci. Doplnili sme energiu a poď ho na hrad Gýmeš. Cestu späť sme si chceli skrátiť cez gaštanicu, ta však z dôvodu zberu bola pre turistov uzavretá, tak sme sa museli vrátiť tou istou cestou.
Nasledovalo rýchle zbalenie veci a presun na stanicu, kde sme ešte chvíľu počkali na vlak a zamierili sme smer Bratislava. Mirko ďakujeme za pozvanie a pohostinnosť, ktorou si nás zahŕňal. Verím, že sa páčilo všetkým a že nabudúce nám to počasie už vyjde a strávime viacej času v lese.
Menu
