Po víkendoch kedy som sa doliečoval, poprípade mal iné aktivity sa mi opäť podarilo vypadnúť do lesa. Začalo to už v piatok účasťou na 3DA, vypúšťajúc telocvičňu uvedomujúc si, že ráno mi treba skoro stávať. S Jankom sme vyštartovali z Mlynov, aby sme sa na Patrónke stretli s Alim a Maťom. Ali hneď vyčítal Jankovi, že nedotiahol žiadne baby, takže sa z toho stala pánska jazda.
Sranda začala už pri nastupovaní na bus, keď si Ali nezapamätal kam to vlastne ideme 
a chcel si kúpiť lístok do Lozorna, aj keď my sme sa chystali až na konečnú 
.
"Príjemne" zistenie bolo, keď sme vystúpili z busu, že naša trasa sice na nete bola, ale ani v jednej z našich 3 máp nebola zakreslená
. Po chvíľke motania po dedine sme sa dopracovali k turistickej značke po ktorej sme vyrazili za našim cieľom. Vody je v tomto čase všade neúrekom a ako pri nočnom výlete aj teraz sa nám postavil potok do cesty a zatopil náš chodník. Po zdolaní tejto prekážky, nasledovala krátka prestávka, aby sa moji spoločníci mohli posilniť. Nasledovala nezáživná cesta po asfalte, aj keď krajina bola zaujímavá. Ako sme sa vzdiaľovali od našeho štartovacieho bodu, dostali sme sa do oblasti s divne obsekanými stromami. Rozoberajúc prečo sú tie stromy tak divne osekané sme sa dostali až k bobrej hrádzi. Bobra sme síce žiadneho nespozorovali, ale bol to zaujímavý pohľad, čo tieto zvieratá dokážu vybudovať. Pribúdajúcimi výškovými metrami začal pribúdať aj sneh a odrazu sme sa už borili len snehom. V tento deň bolo dosť teplo, takže aj snehová vrstva sa začínala topiť, čo nám neuľahčovalo náš prechod. Cestu sme si krátili a spríjemňovali rozoberaním zaujímavých tém. Ich obsah tu však nebudem publikovať 
. Na Taricových skalách sme dali obedňajšiu prestávku a zvážili, že nemá zmysel trepať sa ešte na Vysokú (754 mnm) a zamierili sme rovno na Zochovú chatu. Na zastávke sme sa stretli s partiou ludí s ktorými sme ráno cestovali spoločne autobusom. Cesta do Blavy už ubehla ani sme sa nenazdali.
a chcel si kúpiť lístok do Lozorna, aj keď my sme sa chystali až na konečnú ."Príjemne" zistenie bolo, keď sme vystúpili z busu, že naša trasa sice na nete bola, ale ani v jednej z našich 3 máp nebola zakreslená
. Po chvíľke motania po dedine sme sa dopracovali k turistickej značke po ktorej sme vyrazili za našim cieľom. Vody je v tomto čase všade neúrekom a ako pri nočnom výlete aj teraz sa nám postavil potok do cesty a zatopil náš chodník. Po zdolaní tejto prekážky, nasledovala krátka prestávka, aby sa moji spoločníci mohli posilniť. Nasledovala nezáživná cesta po asfalte, aj keď krajina bola zaujímavá. Ako sme sa vzdiaľovali od našeho štartovacieho bodu, dostali sme sa do oblasti s divne obsekanými stromami. Rozoberajúc prečo sú tie stromy tak divne osekané sme sa dostali až k bobrej hrádzi. Bobra sme síce žiadneho nespozorovali, ale bol to zaujímavý pohľad, čo tieto zvieratá dokážu vybudovať. Pribúdajúcimi výškovými metrami začal pribúdať aj sneh a odrazu sme sa už borili len snehom. V tento deň bolo dosť teplo, takže aj snehová vrstva sa začínala topiť, čo nám neuľahčovalo náš prechod. Cestu sme si krátili a spríjemňovali rozoberaním zaujímavých tém. Ich obsah tu však nebudem publikovať . Na Taricových skalách sme dali obedňajšiu prestávku a zvážili, že nemá zmysel trepať sa ešte na Vysokú (754 mnm) a zamierili sme rovno na Zochovú chatu. Na zastávke sme sa stretli s partiou ludí s ktorými sme ráno cestovali spoločne autobusom. Cesta do Blavy už ubehla ani sme sa nenazdali. Cestou na Mlyny som sa v buse stretol s ex-koordinátorom Jankom Kulanom a bolo to také náhodné stretnutie ako pred pol rokom v Košiciach. Tak sme sa zvítali a on zamieril na 3DA do UPC a ja sa dať rýchlo do poriadku, lebo sobota ešte nekončila a plánov bolo ešte neúrekom. Po doplnení energie a poľudčtení sa som zamieril do Randalu, kde sa konal koncert prešovskej rockovej kapelky Heľenine oči. Koncertík stál za to, aj keď ma nejak nohy nepočúvali. Atmosféra bola výborna a všetci sa vybúrili do sýtosti. Prehodil som pár viet so spevákom Lynchom a basakom Bizzonom a pobral som sa späť na Mlyny. Moje ďalšie kroky smerovali do UPC na 3DA, kde som ešte stihol obrad uzdravovanie a takto duchovne som ukončil túto náročnú sobotu a v hlave som mal už plány na nedeľu.
V nedeľu som sa zobudil do nič moc počasia a opäť sa mi potvrdilo staré známe: Človek mieni, Pán Boh mení. No a z mojich plánov otestovať bike, zostalo pri relaxe a regenerácii. Ale aj tak som tento víkend stihol hodne veci. Snáď nabudúce sa podarí aj ten bike .
.Pár fotiek z tohto výletu nájdete v galérii.
Menu
