Gomo site

Ani som sa nenazdal a ubehol mi ďalší týždeň života

V utorok som sa dozvedel že sa narýchlo plánuje stanovačka. Zostávalo nám už len presvedčiť ľudí, že sa nezúčastnime akcii ktoré nám naplánovali a že si chceme ísť "po svojom". Plán ktorý sa zrodil v hlave MataBB člena nášho spoločenstva (ak sa to tak dá nazvať).

Ale ako to býva zvykom človek mieni, Pan Boh mení. ľudí sa nám podarilo presvedčiť o Maťovych plánoch a pravde, ale do toho prišla moja choroba No a čo iné sa dalo robiť ako meniť plány. Takže zo stanovačky piatok-nedeľa, sme to okresávali na sobota-nedeľa, ale ani to nejak nepomohlo a môj zdravotný stav sa nezlepšoval podľa predstáv.

Víkend nás privítal krásnym slnečným počasím a nám bolo hneď jasné, že stanovačka počas tohto víkendu bola jediná vec ktorú sme mali robiť. Čo už mali sme smolu. Nezostávalo nič iné len vymyslieť náhradný program.
A tak sme sa po dlhšom rozhodovaní vybrali na Devín s plánom pokračovať následne náučným chodníkom popod Devínsku kobylu. V Devíne som stretol spolužiaka z prvého ročníka z FEIky, tak sme zaspomínali na dobré časy a spolužiakov. Zajedli sme klobásku a pokračovali sme našou vytýčenou trasou. Na pár hodinovú prechádzku je tato trasa ako stvorená, s krásnymi výhľadmi na krajinku.

Tak to bol môj sobotňajší test pred dlho očakávanou nedeľnou turistikou na Veľkú homolu.

Nedeľné ráno šak ku nam nebolo až take prívetivé ako to sobotné a zobudili sme sa do hustej hmly. Ráno sme absolvovali omšu v UPCku, keďže plánovaný odchod z Mlynov bol až na 10:00. Hmla však ani o 10-tej nejak neustupovala.

Na zastávke sme sa zišli v silnej zostave: organizátor Peťo so Zuzkou, KatkaT + KatkaP a ja . To samozrejme ešte nebol koniec, na Bajkalskej nás už čakala Gabika a tesne ponás dorazili aj Janka, MatoBB a Peťo. Takže vcelku pekná skupinka 9-tich ľudí. Cesta ubehla ani sme sa nenazdali a už sme vystupovali na Zochovej chate. Naše kroky po trochu nerozhodnom úvode viedli k bufetu na "somarskej" lúčke kde sme si dali obedňajšiu klobásku a zajazdili na nafuknutých dušiach dole svahom.
Po takomto vyšantení sme už konečne mohli začať výstup na jeden z najvyšších kopcov Malých Karpát, zaujímavý hlavne svojou 20 metrovou rozhľadňou. To sme ešte netušili že na Homoli organizuje Modranský turistický spolok svoje pravidelne Jesenné stretnutie. Takže ľudí tu bolo neurekom, ale nebolo to na škodu. Zmenou nadmorskej výšky z bratislvaských cca 200 m.n.n sme sa dopracovali na 709 m.n.m. a tym aj hla zostala niekde v dolinácha my sme mohli poobdivovali okolité farebné lesy a kopce vyčnievajúce z hmly. Po prestávke sme sa pobrali k skalnému masivu nazývanému Traja jazdci, kde nadšenci skál sa pustili do lezenia. No a my čo obdivujeme ine krásy sme zostali dole pozorujúc lezcov-lezkyne .
Po načerpaní slnečnej energie sme sa vybrali k našemu cieľu Vináreň u Deda v Modre. Hladný ako vlci sme v Modre zamierili na odporúčané miesto a usadili sa okolo veľkého stola. Aké však bolo naše sklamanie, keď sme sa dozvedeli že oni vo veľkom nevaria a že by sme dlho čakali. Ale my sme sa nevzdávali a začali sme hľadať iný podnik, ale nepochodili sme podľa predstáv. V ďalšej vinárni nás odbili hneď od dverí, že ak chceme jesť tak to budeme dlho čakať, ale aspoň nám poradili svoju konkurenciu . Tak sme sa pobrali tam a boli sme úspešní aspoň v tom že mali voľné stoly. S objednávkou to už bolo horšie, tu sme po prvotnej museli zmeniť, lebo im došli halušky s bryndzou. Neviem či halušky alebo bryndza .

Čiastočne s plným bruchom sme sa vybrali na autobus a cestu domov s myšlienkami v hlave na krásne zafarbené lesy, kľud okolitých lesov a na zhon ktorý nás úž na druhý deň mal opäť čakať v Blave.
Spomienkou na pekný víkend je zopár fotiek v galérii.